Vyhadzovanie jedla bolí dvakrát: najprv peňaženku a potom svedomie. Väčšina z nás neplytvá naschvál – len sa nám popri povinnostiach stane, že nakúpime „pre istotu“, niečo odložíme „na neskôr“ a o týždeň to už v chladničke nevyzerá najlepšie. Dobrá správa je, že sa tomu dá pomerne jednoducho predísť. Kľúčom je plánovanie: vedieť, čo budeme variť, koľko toho skutočne spotrebujeme, a mať prehľad o tom, čo doma už je. Čím menej potravín vyhodíme, tým viac ušetríme.
Každá nevyhodená potravina je malá výhra – a keď sa spočítajú, sú z toho veľké peniaze.
Najsilnejšou zbraňou proti plytvaniu je krátky, ale poctivý plán. Nemusí to byť excelová tabuľka na celý mesiac – stačí si na začiatku týždňa na pár minút premyslieť, čo budete variť počas najbližších dvoch až troch dní. Základ je jednoduchý: najprv otvorte chladničku a komoru, pozrite sa, čo treba spotrebovať prednostne, a až potom píšte nákupný zoznam. Tomu sa hovorí „plánovanie odzadu“ – neplánujete jedlá podľa fantázie, ale podľa reálnych zásob. Ak máte otvorenú smotanu, mäkké paradajky a pár vajíčok, vznikne z toho rýchla cestovinová omáčka. Ak ostal vývar a zelenina, je z toho minestrone či krémová polievka. Plán tak nie je teória, ale priamy most medzi poličkou a tanierom. Veľkou pomocou je systém „čo prišlo skôr, odchádza skôr“. V praxi to znamená, že nové potraviny dávate v chladničke či komore dozadu a staršie dopredu. Znie to banálne, ale urobí to zázraky. Pomôže aj krabica alebo polica na veci, ktoré sa blížia k dátumu spotreby. Keď plánujete čo variť, ingrediencie na jedlá vždy berte odtiaľ. A keď niečo otvoríte, dajte na obal malú nálepku s dátumom. O týždeň si poďakujete.
Dôležité je rozumieť aj označeniam. „Dátum spotreby“ (typicky na mäsových a mliečnych výrobkoch) je prísny – po jeho uplynutí potravinu už nekonzumujeme. „Minimálna trvanlivosť“ zasa hovorí, dokedy si potravina drží najlepšiu kvalitu; po tomto dátume je často v poriadku, len treba použiť oči, nos a samozrejme – rozum. Toto jednoduché rozlíšenie dokáže ušetriť množstvo zbytočne vyhodeného, pritom bezpečného jedla.
Keď už plánujete, premýšľajte v cykloch. Varte jedlá, ktoré sa dajú využiť aj na druhý deň trochu inak. Uvarená ryža a mäso z nedojedeného pečeného kurčaťa sa na druhý deň zmenia na rizoto, z trojdňovej zeleniny ktorú nám dala svokra je skvelá polievka či wrap. Mäknúce ovocie patrí do smoothie alebo do rýchleho koláča, mäknúce rajčiny do omáčky, zvyšky pečiva na krutóny alebo strúhanku. Mlieko tesne pred dátumom spotreby sa minie v palacinkách či v pudingu, jogurty v raňajkovom pohári s ovsenými vločkami. Aj takto sa dá z „musím to vyhodiť“ urobiť „máme hotové jedlo za pár minút“. Veľmi účinná je aj „záchranná večera“ raz do týždňa – večer, keď nevaríte „podľa receptu“, ale podľa toho, čo treba dojesť. Omeleta, cestoviny s vajíčkom alebo s rýchlou omáčkou, zeleninová panvica, wrapy, zapečené zemiaky so všetkým, čo sa nájde. Je to hravé, rýchle a extrémne šetrné. A ak máte doma deti, práve toto je ideálny moment, aby prišli s nápadmi a naučili sa spájať plánovanie s fantáziou.
Ušetriť pomáha aj spôsob, akým nakupujeme. Skúste sa držať zásady, že do obchodu idete najedení a so zoznamom. Znie to úsmevne, ale hlad zvyšuje počet impulzívnych nákupov. Namiesto veľkého nákupu „na všetko“ je často efektívnejšie chodiť častejšie po menšie dávky čerstvých potravín – najmä ak varíte pre dvoch či troch. Akcie „2+1 zadarmo“ si nechajte len na to, čo naozaj viete rýchlo spotrebovať alebo zamraziť. A porcie nakupujte realisticky: veľký sáčok šalátu vyzerá výhodne, ale ak polovica skončí v koši, je to najdrahší šalát zo všetkých. Aj malé návyky majú veľký efekt. Ak kupujete mäso, rozdeľte ho hneď doma na porcie a časť zamrazte, aby ste neboli „nútení“ variť viac, než zjete. Pri balíkoch ovocia si kľudne kúpte radšej menšie množstvo dnes a menšie o dva dni – bude čerstvejšie. A ak niečo potrebujete len do receptu „na dochutenie“, skúste sa s niekým podeliť alebo zvoliť alternatívu, ktorú využijete aj inokedy. Rozhodnutia pri nákupe sú v skutočnosti rozhodnutiami o tom, koľko vyhodíme.
Dá sa ušetriť tým, že nebude zbytočne vyhadzovať potraviny?
Možno sa pýtate, či to celé má reálny dopad na rozpočet. Určite áno. Skúsme úplne jednoduchý príklad s jogurtmi. Ak každý týždeň vyhodíte tri jogurty po 0,65 €, je to 1,95 € týždenne. Vynásobte to 52 týždňami a dostanete 101,40 € ročne. Za to už kúpite nový kuchynský robot, kvalitnú panvicu, alebo pokryjete slušnú časť rodinného výletu. A to hovoríme len o jogurtoch. Keď sa k tomu pridá občas vyhodené pečivo, mäso, zelenina či nedojedené obedy, suma rastie rýchlejšie, než by sme chceli. Každá nevyhodená potravina je preto malá výhra – a keď sa spočítajú, sú z toho veľké peniaze.
Nakupovať tak, aby sme nevyhadzovali, nie je o dokonalosti. Je to o pár rozumných rozhodnutiach, ktoré robíme znova a znova: pozrieť, čo doma je, napísať zoznam, nakúpiť s rozumom a dať prednosť tým potravinám, ktorým sa kráti čas. Odmenou je menej chaosu v chladničke, menej výčitiek a citeľne viac peňazí v rodinnom rozpočte. A možno aj trochu dobrého pocitu, že sa k jedlu správame s úctou – presne tak, ako si to zaslúži.
Na záver ešte jedna drobnosť, ktorá výborne funguje: majte na dverách chladničky malý zoznam „treba zjesť“. Napíšte tam tri-štyri položky, ktoré by mali z kuchyne zmiznúť ako prvé. Keď idete variť, pozriete na zoznam a bez rozmýšľania siahnete po potravinách zo zoznamu. Je to jednoduché, rýchle a v praxi prekvapivo účinné.
