Keď sa rozprávame o šetrení na vykurovaní, často počuť vetu: „Stiahni termostat o jeden stupeň a ušetríš.“ Znie to až podozrivo jednoducho. Však? ..ale, ..funguje to naozaj?
V tomto článku sa preto pozrieme hlbšie na to, či má zmysel znížiť teplotu na termostatoch počas vykurovacej sezóny o 1-2 °C. Vysvetlíme, prečo takáto malá zmena môže priniesť citeľnú úsporu energie a peňazí, o čo sa tieto odhady opierajú a koľko by približne ušetril typický 70 m² byt a 140 m² bungalov na Slovensku. Opierať sa budeme o odborné odporúčania a reálne cenové údaje, no písať o tom budeme „laicky“ – tak, aby tomu rozumel každý, kto chce platiť menej bez straty tepelného komfortu.
Prvé dôležité zistenie: zníženie vnútornej teploty má na spotrebu tepla výrazný vplyv. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) dlhodobo uvádza, že približne 1 °C rozdielu predstavuje asi 6 % zmeny spotreby na vykurovanie. To znamená, že o 1 °C nižšia teplota ≈ o 6 % nižšia spotreba (a účty). Ide o všeobecne používané a uznávané pravidlo, ktoré nájdete aj v ďalších odporúčaniach a energetických manuáloch. (Zdroj: siea.sk)
Aby sme neostali len pri tomto pravidle: rovnaký smer potvrdzujú aj medzinárodné inštitúcie. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) prezentuje, že masové zníženie termostatov o 1 °C má dokonca merateľný dopad na celoštátnu (národnú) spotrebu plynu. To je ďalší signál, že drobná zmena v tisícoch domácnostiach dokáže spraviť naozaj veľké číslo. (Zdroj: IEA)
Zároveň je ale fér povedať, že 6 % úspora na jeden znížený stupeň kúrenia je také malé zjednodušenie výpočtu. Výslednú úsporu ovplyvňuje obrovské množstvo faktorov (tepelné zisky od ľudí, spotrebičov a slnka, zvyky obyvateľov domácnosti, zateplenie budovy, tepelné straty budovy, vyregulovanie vykurovacej sústavy, zdroj tepla, veľkosť okien, vetranie, atď..). Odborné texty upozorňujú, že univerzálne percento neplatí v žiadnom prípade pre každého a pre každú nehnuteľnosť – ale ako základný, praktický a konzervatívny odhad funguje veľmi dobre. (Zdroj: ASB.sk)
Prečo v tomto článku nejdeme vyrátavať presné výpočty
V prvom rade musíme povedať, že urobiť relatívne presný výpočet pre konkrétnu adresu sa dá – keď vieme skladbu konštrukcie nehnuteľnosti, aké sú jej tepelné straty, adresu nehnuteľnosti, zvyky členov domácnosti či zdroj tepla a aký typ vykurovania je v danej nehnuteľnosti (+ ďalších XY údajov). Takýto prepočet je už sám o sebe dosť komplikovaný (keď sa nepoužijú normované hodnoty) a v konečnom dôsledku aj tak nebude prenosný na iné byty a domy. Takže takýto výpočet nemá pre potreby tohto článku praktický zmysel.
Preto sme zvolili iný prístup. Zvolíme si dva zástupné príklady (70 m² byt a 140 m² bungalov) a použijeme rozumné, štátom publikované rámce o typickej potrebe tepla na vykurovanie v bytových a rodinných domoch. Tie hovoria, že spotreba na vykurovanie sa u bežného bytového domu často pohybuje rádovo v pásmach 54–106 kWh/m² ročne, kým pri rodinných domoch v pásmach približne 87–172 kWh/m² ročne (podľa energetickej triedy budovy). My si z týchto rozsahov vyberieme „stredné“ hodnoty, aby sme ukázali porovnanie pred a po znížení teploty. Stredné hodnoty spadajú približne do energetickej triedy budovy „D“. (Zdroj: economy.gov.sk)
Ceny tepla a plynu vezmeme z aktuálnych verejných zdrojov (2024). Pre centrálne dodávané teplo budeme rátať s variabilnou cenou okolo 0,13–0,18 €/kWh, čo zodpovedá cenníkom teplární a prehľadom priemerných cien v SR. Pre zemný plyn v domácnostiach použijeme približne 0,05 €/kWh (variabilná zložka), čo vidno aj na príkladových výpočtoch spotrebiteľských organizácií a v cenníkoch dodávateľov; ide o hodnotu bez fixných mesačných poplatkov, ktoré úsporou energie zásadne nemeníme. (Zdroje: SPP, MHTH, sospotrebitelov, URSO, sospotrebitelov)
⚠️ Upozornenie: Uvedené prepočty sú zámerne zjednodušené. Pri výpočtoch berieme do úvahy stredné hodnoty, pretože cieľom je jednoduchý matematický prehľad, ktorý ukazuje trend: zníženie vnútornej teploty o 1-2 °C spravidla zníži potrebu tepla. Ak to funguje v týchto príkladoch, bude to fungovať aj u vás – len výška ušetrenej sumy sa bude líšiť.
Modelový príklad 1: BYT 70 m², z 23 °C na 22 °C
Predpoklady pre výpočet: byt v bytovom dome napojenom na spoločnú kotolňu/CZT (centrálny zdroj tepla); zvolíme strednú ročnú potrebu tepla na vykurovanie ≈ 90 kWh/m² (v rámci bežných pásiem pre BD), t. j. pri 70 m² približne 6 300 kWh ročne na vykurovanie. Zníženie teploty o 1 °C → konzervatívne rátame s ≈ 6 % úsporou energie. (Zdroj: economy.gov.sk)
Výsledok v kWh:
6 300 kWh × 6 % ≈ 380 kWh ušetrenej energie za vykurovacie obdobie.
Prepočet na eurá (CZT):
Pri variabilnej cene tepla 0,13-0,18 €/kWh je to ≈ 48-67 € úspory za sezónu (pri strede 0,16 €/kWh okolo 60 €). Reálne číslo sa bude líšiť podľa vášho dodávateľa tepla a fixných zložiek, no úspora sa premieta priamo do variabilnej časti.
Modelový príklad 2: RODINNÝ DOM – bungalov 140 m², kúrenie na plyn (radiátory)
Predpoklady pre výpočet: zvolíme strednú ročnú potrebu tepla na vykurovanie ≈ 130 kWh/m² (bežné pásmo pre RD), t. j. pri 140 m² približne 18 200 kWh ročne. Zníženie teploty o 2 °C → úspora ≈ 12 % (2 × 6 %). (Zdroj: SIEA)
Výsledok v kWh:
18 200 kWh × 12 % ≈ 2 184 kWh ušetrenej energie za sezónu.
Prepočet na eurá (plyn):
Pri variabilnej cene plynu ≈ 0,045-0,060 €/kWh vychádza úspora ≈ 98-131 € (pri 0,051 €/kWh približne 111 €).
Čo z toho plynie (a pre koho sa to oplatí)
Oba príklady ukazujú, že aj malý krok o 1-2 °C prináša citeľnú úsporu. V byte s CZT (centrálny zdroj tepla) to vychádza rádovo na desiatky eur za sezónu, v rodinnom dome vykurovanom plynom podobne – podľa veľkosti domu, jeho energetickej triedy a cien energií. Ak ste v bytovom dome s vyššou variabilnou cenou tepla, alebo v staršom, nezateplenom dome (teda s vyššou spotrebou kWh/m²), úspora v eurách bude skôr na hornej hrane, prípadne ešte vyššia. Naopak, v novostavbách s nízkou potrebou tepla je úspora menšia, ale určite nejaká bude.
Samozrejme, netreba ani zabudnúť na subjektívny pocit tepla ktorý je tiež veľmi individuálny. Niekto rozdiel 1 °C takmer nepostrehne, inému sa tepelný komfort citeľne zhorší. Nie je hanba povedať si, že pre niekoho je 20–21 °C ideál a pre iného 22 °C minimum. Dôležité je vedieť, že fyzika je na našej strane: tepelné straty rastú s rozdielom medzi vnútornou a vonkajšou teplotou, takže každý stupeň dolu na termostate znamená menej strát – a teda nižšie účty.
Zároveň netreba zabúdať na limity univerzálnych „percent“. Iné to bude v byte s tromi vonkajšími stenami a veľkými oknami na sever, iné v byte „obalenom“ susedmi ktorí ho nepriamo vykurujú. Inak sa správa dom s masívnym zateplením a rekuperáciou, inak starší bungalov s vyššími stratami a častým vetraním, inak viacgeneračný poschodový nezateplený dom.
Zhrnutie a malý návrh na experiment
Cieľom tohto článku nebolo presne vyrátať úspory práve vo vašej domácnosti. Chceli sme na dvoch modelových príkladoch ukázať, že aj taká „drobnosť“ ako -1 až -2 °C na termostate vie ročne ušetriť desiatky eur, ktoré môžu skončiť na vašom sporiacom účte, alebo čiastočne pokryť výlet s deťmi. Ak máte chuť, skúste si jednu vykurovaciu sezónu jemne znížiť nastavenie termostatov – povedzme v obývačke z 22 °C na 21 °C a v spálni o ďalší stupeň. Nič vás to nestojí, komfort si viete doladiť dekou či teplejšími ponožkami a na vyúčtovaní vás možno príjemne prekvapí malá zmena.
