Veľa ľudí si myslí, že prehľad v zásobách znie nudne a „príliš jednoducho“ na to, aby to malo nejaký zásadný dopad na domáci rozpočet. Lenže práve tu väčšina domácností necháva ležať na stole doslova desiatky eur mesačne – v „nesystematicky upratanej“ špajzi, v preplnených poličkách chladničky a v mrazničke, kde sa potraviny strácajú ako v Bermudskom trojuholníku. V tomto článku sa pozrieme hlbšie na to, prečo poriadok a jednoduché označovanie zásob šetrí čas, nervy aj peniaze. A tiež prečo túto jednoduchú rutinu mnohí roky ignorujeme a fungujeme v „náhodnom režime“ – štýlom „kam sa zmestí, tam to dám“.
Nie je dôležité byť perfektný- dôležité je byť o kúsok lepší než včera. A to sa počíta.
Organizácia domácnosti nie je estetický detail, ale praktický nástroj úspor. Keď viete, čo doma máte, kupujete len to, čo naozaj chýba. Znižuje sa počet „nepremyslených“ nákupov a duplicitných balení (tretí kečup, štvrtá škorica), lepšie plánujete jedlá a menej plytváte. K tomu si pripočítajte čas: namiesto hľadania cestovín päť minút otvoríte dvierka a beriete ich z miesta, kde ste ich čakali. Menej zbytočných ciest do obchodu, menej impulzívnych položiek v košíku, menej sklamania z jedla, ktoré sa pokazilo skôr, než ste ho vytiahli zo spodnej police chladničky.
Európska komisia dlhodobo upozorňuje, že práve domácnosti sú tým miestom, kde sa v EÚ stratí najviac potravín. Čísla z Eurostatu za rok 2022 to hovoria jasne: na jedného človeka pripadá zhruba 132 kilogramov potravinového odpadu ročne a viac než polovicu z toho vyprodukujeme doma – asi 72 kilogramov na osobu. Predstavte si to ako hmotnosť dospelého človeka, ktorú každý z nás „odnesie“ do koša počas jedného roka. Alebo inak: je to približne kilo a pol jedla vyhodeného každý týždeň. Nie naraz a dramaticky, skôr potichu a po kúskoch – zabudnutý jogurt vzadu v chladničke, ovocie, ktoré nestihlo dozrieť, otvorené balenie šunky, ku ktorému sa už nik nevrátil, chlieb, čo stvrdol skôr, než ho niekto stihol dojesť s maslom a džemom. (Zdroj: European Commission)
V praxi to často vyzerá ako drobné „škody“, ktoré si možno ani nevšimneme. Nákup do zásoby, lebo bol výpredaj. Potom prejde týždeň, menej sa varí, potraviny sa v poličkách posunú dozadu a zmiznú z očí. Dátumy trvanlivosti si nevšimneme, potraviny odkladáme „na chvíľu“ a kým sa k nim dostaneme, už nemáme istotu, či sú v poriadku. V špajzi sa potraviny tlačia ako knihy v poličke – tie vpredu vidíme stále, tie vzadu na svoju šancu čakajú príliš dlho. Keď sa to spočíta, nie je to len o pár eurách: je to neviditeľná strata peňazí, času aj energie, ktorú sme do tých potravín vložili – od cesty do obchodu až po nosenie tašiek domov.
Významnú úlohu často zohráva aj nepochopenie dátumov na obaloch potravín. Rozdiel medzi „spotrebujte do“ (po uvedenom dátume nejesť) a „minimálna trvanlivosť do“ (po uvedenom dátume to môže byť stále jedlé, ak to vyzerá a vonia v poriadku) je kľúčový: zlé čítanie týchto dátumov sa v EÚ spája s významnou časťou plytvania v domácnostiach. (Zdroj: European Commission)
Ľudia si tieto dátumy mýlia z jednoduchého dôvodu: na obale vyzerajú na prvý pohľad „rovnako dôležito“, oba sú spojené s tou istou číselnou kombináciou a pri rýchlom nákupe mozog radšej zvolí najopatrnejší výklad. Je to trochu ako s dvoma dopravnými značkami podobného tvaru: jednej stačí venovať pozornosť, druhá je príkaz. „Minimálna trvanlivosť do“ hovorí o kvalite (chrumkavosť, vôňa, farba), kým „Spotrebujte do“ je o bezpečnosti – to je ten „príkaz“. Samozrejme, zmätok zvyšujú drobné písmená, viacjazyčné etikety, prípadne aj iné dátumy určené skôr pre obchod (napr. skladové či predajné značky), ktoré si spotrebiteľ môže pomýliť s dátumom spotreby. Európske zdroje dlhodobo upozorňujú, že práve nejasnosti okolo dátumov významne prispievajú k plytvaniu v domácnostiach; odhad Európskej komisie hovorí, že s dátumovým označovaním môže súvisieť až okolo 10 % potravinového odpadu v EÚ. Základné pravidlo pritom nie je zložité: minimálna trvanlivosť = kvalita, spotrebujte do = bezpečnosť. Keď sa tieto pojmy pomiešajú, jedlo často putuje do koša zbytočne skoro. (Zdroj: eufic)
Prečo to teda – keď je to „také jednoduché“ – tak to mnoho ľudí nerieši?
🍽️ Prečo pravidelne nekontrolujeme aké potraviny doma máme? Dôvodov je viac a niektoré sú samozrejme pochopiteľné. Život je rýchly, nákupy robíme unavení, bez nákupného zoznamu keď „utekáme“ domov z práce. Následne doma unavený rozhodujeme kam potraviny rýchlo odložíme: mnohokrát radšej odložíme na neskôr to, čo by trvalo dve minúty (preložiť staršie vajcia dopredu, prelepiť krabičku dátumom) a potraviny tak skončia „kde je miesto“. Nemalú rolu k tomu pridá aj priestor – malé chladničky, úzke poličky, malá kuchyňa, chýbajúca komora, malá potravinová skriňa a podobne.
Ok, a dá sa to nejako zmeniť a zvládnuť?
Máme pre vás dobrú správu! Dá.
Dá sa to zvládnuť jednoducho, bez „trápnych“ rituálov a každodenného lustrovania etikiet.
Začnite rozumným rozložením priestoru ktorý máte k dispozícii. Vyhraďte poličky podľa typu (napr. suché potraviny spolu, plechovky spolu a pod.) a do nich položte potraviny systémom – čo má skorší dátum spotreby dopredu – princíp najprv uvidím to, čo som kúpila ako prvé (dávnejšie). Funguje to preto, lebo staršie potraviny máte na očiach a minú sa skôr, než sa na ne zabudne.
Zaveďte „miesto (krabicu) poslednej šance“. V chladničke aj v špajzi si vyčleňte jedno viditeľné miesto pre potraviny, ktoré treba zjesť čo najskôr pretože už im čoskoro bude končiť dátum spotreby. Raz za týždeň (napr. v nedeľu) urobte rýchlu 10-minútovku: pozrite „miesto (krabicu) poslednej šance“, doplňte ju a podľa nej naplánujte 1-2 jednoduché jedlá (napr. večere) ktoré spravíte cez týždeň. Nie kontrola každého dátumu spotreby v špajzi v chladničke a v potravinovej skrini – len krátky rituál, ktorý zaručí, že žiadna potravina „nezapadne prachom“.
Plánujte varenie jedla na kratší horizont. Namiesto týždňov dopredu stačí plán na 3-5 dní a k tomu nákupný zoznam. Krátky horizont je realistickejší, menej sa mení a presnejšie trafí to, čo skutočne zjete. Zvyšky z večere sa v pláne rátajú ako zajtrajší obed – šetríte čas aj energiu.
Dávajte pozor na teplotu. Pre chladené potraviny je podstatná teplota – držte ich v chlade okolo 4-5 °C (nižšia teplota = dlhšia trvanlivosť v rámci bezpečného okna „spotrebujte do“). Rovnako pomáha označovať potraviny po otvorení alebo po zmrazení – dátum a obsah na štítku vám ušetrí rozmrazovanie „naslepo“ – keď napríklad len tak pohľadom nespoznáte typ zmrazeného mäsa.
Rozlišujte „spotrebujte do“ a „minimálna trvanlivosť do“. Pri „spotrebujte do“ ide o bezpečnosť – po dátume už potraviny nejesť. Pri „minimálnej trvanlivosti“ ide o kvalitu – po dátume môže byť jedlo stále v poriadku, ak vyzerá a vonia dobre. Táto jednoduchá znalosť dokáže výrazne znížiť zbytočné vyhadzovanie.
Cieľom tohto článku nie je nikoho poučovať o chybách a vyzerať tak múdro a neomylne. Práve naopak, cieľom je pozvať vás k malému zastaveniu – k úprimnému pohľadu do chladničky, špajze aj do vlastných zvykov – a uvedomeniu si, že práve jednoduché veci dokážu zastaviť zbytočné plytvanie a ušetriť peniaze. Ruku na srdce, nikto z nás nie je dokonalý: každému z nás sa už stalo, že sme v chladničke vzadu na poličke objavili zabudnutý jogurt, zvädnutý šalát či otvorený balíček so šunkou, ku ktorému sme sa nevrátili. Nie je to dôvod na hanbu ani rezignáciu. Podstatné je prijať to, že náš cieľ nie je byť dokonalý – cieľom je menšia škoda, menšie plytvanie. Každé jedlo, ktoré neskončí v koši, je malá výhra pre našu peňaženku aj pre dobrý pocit z toho, že máme veci viac pod kontrolou. Keď sa na to pozrieme takto „obyčajne“, zrazu to nie je o príkazoch a zákazoch, ale o zdravom rozume: ak vieme, čo doma máme a čo sa naozaj zje, míňame menej na zbytočnosti, menej sa hneváme sami na seba a viac si užívame čas, ktorý by inak zhltlo riešenie dôsledkov chaosu. Nie je dôležité byť perfektný- dôležité je byť o kúsok lepší než včera. A to sa počíta.
❤️ Ak by sme to mali povedať úprimne: poriadok v zásobách je malá láskavosť, ktorú dáte sami sebe. Zoberie z vás stres pri varení, ušetrí nervy aj peniaze a vráti do kuchyne pokoj. Namiesto „pre istotu“ nákupov stačí pár drobných rituálov – a hneď viete, čo doma máte, čo chýba a čo treba zjesť ako prvé. Menej výčitiek pri koši, viac radosti pri stole. Nejde o dokonalosť, ale o ten jeden malý krok, vďaka ktorému bude zajtrajšok o kúsok jednoduchší a váš rozpočet o kúsok spokojnejší.
