Každý, kto sa niekedy pokúšal „začať šetriť“, veľmi rýchlo zistí jednu vec: najhoršie nie sú veľké výdavky. Tie si všimnete hneď. Najhoršie sú tie nenápadné – drobnosti, ktoré sa tvária, že „to sa nepočíta“, a potom zrazu prídete na koniec mesiaca a poviete si, že „výplata mi niekam zmizla“. Presne preto má zmysel zbierať tipy od ľudí, ktorí šetria bežným spôsobom bez extrémov a bez toho, aby si museli odopierať všetko.
V prvej časti sme písali o „chladničkovej mape“, víkendovom energoodpočte, nedeli bez nákupov, zdieľaní náradia a o tom, ako predĺžiť život oblečeniu. Všetko boli veci, ktoré stoja málo (alebo nič), ale dokážu urobiť veľký rozdiel, ak sa ich človek drží dlhšie než týždeň.
Dnes pokračujeme druhou časťou. Opäť ide o praktické triky od našich čitateľov. Nevyžadujú dokonalú disciplínu ani finančnú „excelovú“ povahu.
Martin z Trnavy: Dva účty a týždenné „vreckové“, aby sa výplata nevyparila
Martin má úplne obyčajný problém, ktorý pozná veľa ľudí: keď príde výplata, človek sa na chvíľu cíti v pohode. Zaplatí niečo, kúpi niečo, vybaví niečo… a zrazu je polovica mesiaca preč a zostatok na účte vyzerá podozrivo nízko. Nejde o to, že by Martin rozhadzoval. Iba nemal systém, ktorý by mu ukázal, koľko môže minúť „na život“ bez toho, aby si neskôr musel požičiavať alebo sa stresovať. Jeho riešenie je prekvapivo jednoduché: oddeliť fixné výdavky od bežného života. Martin to robí cez dva účty, ale funguje to aj cez dve „obálky“ pokiaľ využívate najviac hotovosť – podľa toho, ako vám to vyhovuje. Podstata nie je technická. Podstata je psychologická: keď sú peniaze na všetko na jednom mieste, máte pocit, že „ešte je dosť“. A potom sa neminú na drobnosti. V deň výplaty Martin urobí jednu vec, ktorú si po prvých mesiacoch už ani neuvedomuje. Pošle presnú sumu na účet „Účty a fixné platby“. Tam má bývanie, energie, splátky, poistky, telefóny, internet – všetko, čo je nutné a opakuje sa. Tieto peniaze sa potom tvária, akoby neexistovali. Nie sú určené na bežné míňanie. Sú určené na to, aby domácnosť fungovala. A potom prichádza druhá časť: účet „Život“. Z neho sa platí jedlo, drogéria, malé výdavky, veci pre domácnosť, drobnosti, ktoré človek rieši každý týždeň. Lenže Martin si nevytvoril mesačný limit. Vytvoril si týždenný. Raz za týždeň si na „Život“ nechá presne rovnakú sumu. V praxi to znamená, že ak minie viac prvé dva týždne, posledné dva týždne mu zostane menej. Týždenný rytmus je oveľa jednoduchší, lebo človek nevie dobre „držať disciplínu“ tridsať dní v kuse. Ale sedem dní? To už je reálne. Je to ako keby ste si dali malý mantinel. Martin hovorí, že najväčší rozdiel je v tom, že už nemá pocit „neviem, koľko môžem“. Vie. Keď mu v piatok ostane na týždeň málo, už v ten deň cíti, že treba brzdiť. Nie o týždeň, nie na konci mesiaca, ale hneď. A presne toto je dôvod, prečo tento systém funguje. Nevyžaduje silnú vôľu. Len vám dá spätnú väzbu.
Zároveň je fér povedať, že prvý mesiac je vždy trochu pokus-omyl. Ak si nastavíte príliš nízke „vreckové“, budete sa cítiť, že vás systém trestá. Ak príliš vysoké, efekt bude slabý. Martin si prvé dva mesiace zapisoval, koľko mu týždenne odchádza na jedlo a bežné veci, a podľa toho upravil sumu. Potom už systém bežal sám.
Komentár Martina: „Dovtedy som vždy šetril z toho, čo ostane. Teraz mám pocit, že konečne viem, čo si môžem dovoliť a čo už je za čiarou.“
Zuzana z Ružomberka: „Fond nepríjemností“, aby vás ročné výdavky prestali ničiť
Zuzana nikdy nemala problém s drobným míňaním. Ona nemíňala na hlúposti. Napriek tomu mala v rozpočte pravidelne mesiace, ktoré nevyzerali moc ružovo. Raz poistka, raz servis auta, raz školské veci, raz zubár, raz niečo doma. A vždy to bolo „nečakané“, aj keď sa to v skutočnosti dialo každý rok. A práve toto je moment, kde veľa ľudí robí chybu. Myslí si, že problém je v tom, že „nevedia šetriť“. Lenže problém je často v tom, že šetria na zlom mieste. Šetriť sa dá aj tak, že sa pripravíte na veci, ktoré prídu určite. Len nevieme presne kedy. Zuzana to nazvala „Fond nepríjemností“. Nie preto, že by sa jednalo o nepríjemné veci, ale preto, že to vystihuje realitu. Sú výdavky, ktoré nie sú príjemné, ale sú nevyhnutné. Zuzana si jedného večera sadla a spísala si „istoty“ ktoré ju čakajú každý rok. Servis auta, poistky, školské pomôcky, darčeky, poplatky, lekár, zubár, drobné opravy doma, občas nové topánky pre dieťa, občas niečo do domácnosti. Potom ku každej veci dala približnú ročnú sumu. Nemusela trafiť presne. Išlo len o to, aby to nebola nula. A potom spravila jednoduchú matematiku: ročnú sumu vydelila dvanástimi. Zrazu zistila, že veľa „nečakaných“ výdavkov sa dá rozložiť na malé mesačné príspevky. Namiesto toho, aby ju v septembri zničili školské veci, odkladala si na ne každý mesiac. Namiesto toho, aby ju v zime položil servis, mala naň pripravenú obálku. Nemusela riešiť, odkiaľ zobrať peniaze naraz, lebo ich mala pripravené postupne. Najdôležitejší moment pri tomto triku je, že vám zmení pocit bezpečia. Nie je to len o peniazoch. Je to o pokoji. Keď príde výdavok a vy ho zaplatíte z fondu, nemáte pocit, že vám to „pokazilo celý mesiac“. Je to presne na to určené.
Samozrejme, niekto môže namietať: „Ale keď nemám z čoho, ako si mám ešte odkladať na nepríjemnosti?“ Zuzana by povedala, že práve preto. Keď žijete na tesno, každá nepríjemnosť vás zrazí. A aj malý fond je lepší než nič. Nemusí to byť veľa. Pointa je vytvoriť systém, v ktorom sa veľké náklady rozlejú do menších. A to je šetrenie v najpraktickejšej podobe.
Komentár Zuzany: „Prvýkrát v živote som zaplatila veľký servis auta bez paniky. Nešlo o to, že to bolo lacnejšie. Išlo o to, že som bola pripravená.“
Marek z Popradu: Raz ročne skúsim vyjednať lepšie ceny – paušály, internet, poistky…
Marek sa roky snažil šetriť tak, ako to robí veľa ľudí: v obchode vyberal lacnejšie veci, menej si doprial, občas niečo odložil. Lenže stále mal pocit, že úspory sú malé a stojí ho to veľa energie. A potom mu došlo niečo dôležité: niektoré výdavky sa neoplatí riešiť každý deň. Oveľa lepšie je raz za čas vyriešiť tie, ktoré vám odchádzajú automaticky každý mesiac. Marek si raz do roka urobí „hodinu pre rodinný rozpočet“. Vyberie si jeden deň, keď má pokoj, a prejde si všetky služby, ktoré platí pravidelne. Mobilné paušály, internet, televízne balíky, rôzne doplnkové služby, bankové poplatky, poistky. Je prekvapivé, koľko ľudí platí veci len preto, že sa to kedysi nastavilo a odvtedy sa to neriešilo. Potom Marek spraví to, čo veľa ľudí nerobí, lebo im to je nepríjemné: zavolá poskytovateľovi. Nie s hnevom, nie s vyhrážkami. Normálne, slušne. Povie, že zvažuje zmenu, že má inú ponuku, alebo že by chcel vedieť, či vedia urobiť lepšiu cenu. Veľa firiem má retenčné ponuky pre ľudí, ktorí zvažujú odchod. Neznamená to, že vám vždy znížia cenu. Ale často sa stane, že áno. A keď sa stane, ušetríte nie päť eur raz, ale päť eur každý mesiac. Marek si dáva pozor na jednu vec: aby zľava nebola pasca. Niekedy vám ponúknu lepšiu cenu, ale za cenu dlhšej viazanosti alebo balíčka, ktorý nepotrebujete. Preto si vždy položí otázku, či to má zmysel aj o rok. Ak nie, radšej si nechá slobodu, než by sa uviazal kvôli pár eurám.
Často tiež zistí, že platí služby, ktoré sa nepoužívajú. Streamovacie služby sa vedia nenápadne nakopiť. Jeden účet kvôli deťom, jeden kvôli partnerovi, jeden kvôli športu… a zrazu je to mesačne suma, ktorú by ste radšej dali inde. Marek nie je proti pohodliu. Len chce, aby každý výdavok mal hodnotu. Ak niečo dva mesiace nikto nepustil, ide to preč. Tento tip je krásny v tom, že nevyžaduje každodennú disciplínu. Stačí si raz ročne prejsť všetky paušálne výdavky a upraviť, vyradiť alebo obmedziť tie najmenej používané. Úspora potom beží sama.
Komentár Mareka: „Najviac ma prekvapilo, že sa stačilo opýtať. Roky som platil viac len preto, že som to neriešil.“
Ivana zo Žiliny: Obedy do práce ako systém, nie ako trest
Ivana pracuje v režime, ktorý pozná veľa ľudí: ráno rýchlo, cez deň stres, večer únava. A práve v takom živote sa najľahšie míňa na jedlo. Nie preto, že by ste chceli. Ale preto, že hlad je silný a čas je krátky. Keď nemáte pripravené nič, najjednoduchšie je kúpiť si niečo hotové. Lenže to „niečo hotové“ málokedy skončí pri jednom jedle. Často k tomu pribudne nápoj, sladkosť, káva, drobnosť. A zrazu z jedného obeda nie je malý výdavok, ale celá séria výdavkov. Ivana si povedala, že nechce žiť v režime „každý deň vymýšľam, čo budem jesť“. A už vôbec nechcela žiť v režime, že každý deň míňa na obed. Nešla však cestou extrému, kde si človek v nedeľu navarí dvadsať krabičiek a potom celý týždeň trpí. Ivana to spravila normálne. Dvakrát do týždňa uvarí tak, aby z toho boli aj porcie na obed. Nie vždy rovnaké jedlo, nie vždy obrovské množstvá. Len o trochu viac než by uvarila bežne. Postupne si vytvorila „istoty“, ktoré vie rýchlo zobrať do práce. Polievka do pohára, porcia omáčky, ryža so zeleninou, cestovinový základ, nátierka, šalát. Keď sa stane, že nestíha, má v mrazničke vlastnú porciu. Nie niečo „na rýchlo“, ale normálne jedlo, ktoré si sama spravila v deň, keď mala viac času. V ten deň jej to ušetrilo možno dvadsať minút. V ten druhý deň jej to ušetrilo peniaze aj stres. A tu je veľká pravda: najdrahšie nie je jedlo samotné. Najdrahšie je impulzívne jedlo „lebo nestíham“. Keď máte systém, aj keď je jednoduchý, zrazu sa vám nestáva, že si kúpite niečo len preto, že ste hladní a nemáte plán.
Ivana si nechala aj priestor na to, aby si raz za čas niečo kúpila. Lebo keď si nastavíte príliš prísne pravidlá, systém sa zrúti. Ona to rieši tak, že má jeden deň, keď si obed kúpi, a má z toho dobrý pocit, nie výčitky. Práve preto jej to vydržalo.
Komentár Ivany: „Najväčšia úspora je, že cez týždeň nemusím riešiť jedlo v strese. Ušetrím peniaze aj nervy.“
Peter z Bratislavy: Mesačný bazárny rituál – peniaze z vecí, ktoré doma len stoja
Peter mal doma veľa vecí. Nie preto, že by bol márnotratný. Skôr preto, že tak to býva: niečo kúpite, chvíľu používate, potom príde niečo iné, zmení sa život, deti vyrastú, zmení sa hobby, niečo prestane byť praktické. A veci zostanú. V skrini, v pivnici, v komore. V jednom bode si Peter uvedomil, že to nie je len neporiadok. To sú peniaze, ktoré ležia doma bez úžitku. Raz mesačne si preto urobí jednoduchý rituál. Vyberie si jednu kategóriu. Napríklad detské veci, športové vybavenie, kuchynské spotrebiče, knihy, oblečenie. Pozrie sa na to triezvo: používalo sa to posledný rok? Ak nie, je veľká šanca, že sa to už používať nebude. Ak je vec funkčná a čistá, odfotí ju a dá do bazáru. Nie s cieľom zbohatnúť. S cieľom získať späť aspoň časť peňazí a zároveň odľahčiť domácnosť. Peter si všimol ešte jednu vec: keď domov odľahčí, má menšiu chuť kupovať nové veci. Navyše, peniaze z predaja si nedáva do bežného rozpočtu. Dáva si ich bokom na konkrétny cieľ. Raz to bola rezerva, inokedy školské veci, inokedy Vianoce. A keď peniaze z predaja vidíte ako niečo, čo má svoj účel, je menšia šanca, že ich miniete na drobnosti. Pri deťoch tento tip funguje obzvlášť dobre. Deti rýchlo rastú z oblečenia, menia sa záujmy, hračky strácajú hodnotu vtedy, keď ich necháte tri roky stáť v krabici. Keď ich posuniete ďalej včas, pomôžete sebe aj niekomu inému.
Peter si dáva pozor na jednu pascu: aby sa bazár nestal výhovorkou na nové nákupy. Poznáte to: „predám staré, kúpim nové“. Potom sa nič neušetrí. Preto si drží jednoduché pravidlo: predaj je najmä na odľahčenie a na ciele, nie na okamžité „odmeny“.
Komentár Petra: „Najviac ma šokovalo, koľko peňazí mám „v skrini“. Keď som to raz skúsil, už sa mi nechce držať doma veci len zo zvyku.“
Záver: spoločný menovateľ je systém, nie dokonalosť
Keď sa na týchto päť tipov pozriete spolu, majú jednu spoločnú vlastnosť: nie sú to rady typu „buďte lepší“. Sú to malé tipy, ktoré vám dokážu so šetrením pomôcť. Martin oddelil peniaze, aby sa mu zbytočne nemíňali na veci, ktoré ani nepotrebuje. Zuzana rozložila ročné výdavky, aby neboli šok. Marek vyriešil pravidelné služby, aby sa úspora diala sama. Ivana si nastavila jedlo do práce tak, aby to nebolo utrpenie, ale aby aj ušetrila. Peter začal premieňať nevyužité veci na peniaze a poriadok.
Ak máte chuť skúsiť niečo hneď, vyberte si jeden tip a skúste ho 30 dní. Nie päť naraz. Jeden. Keď sa chytí, pridajte ďalší. Šetrenie je totiž najmä o tom, či ho viete udržať. A to sa dá najlepšie cez malé, realistické zmeny.
A ak máte vlastný tip, ktorý vám v bežnom živote naozaj funguje, napíšte nám ho na info(@)zacnisetrit.sk. Budeme radi, ak ho spracujeme a posunieme ďalej – od vás pre vás.
Prečítajte si aj ďalšiu časť: Od vás pre vás: 5 overených trikov na šetrenie, ktoré fungujú v bežnom živote – Časť 1
