V tomto článku si jednoducho a „polopatisticky“ vysvetlíme, čo je „skratka“ kWh v elektrine, čo znamená príkon spotrebiča a prečo si ho nemýliť s „výkonom“ spotrebiča. Cieľ je jednoduchý: aby pre vás čísla na energetických štítkoch elektrických spotrebičov neboli tajomné značky, ale pomôcka, vďaka ktorej si viete orientačne prepočítať spotrebu na peniaze priamo v obchode alebo pri výbere v e-shope. Keď viete, koľko stojí hodina chodu vášho spotrebiča, viete hneď aj odhadnúť, koľko ušetríte, keď ho budete používať kratšie alebo šikovnejšie.
⚡️ Malé upozornenie na úvod: tému budeme vysvetľovať jednoducho. Použijeme prirovnania a zaokrúhlenia, aby tomu rozumel aj laik. Elektrina ako taká je zložitá téma, ale my potrebujeme len praktický základ pre bežné porozumenie. Preto budú niektoré príklady veľmi zjednodušené – s použitím laickej terminológie – pre potreby tohto článku to postačuje.
Začnime úplne od základu
kWh je skratka pre kilowatthodinu. Rozložme si to: „kilo“ znamená tisíc, „watt (W)“ je okamžitá sila odberu – koľko si spotrebič berie zo zásuvky práve teraz – a „hodina“ je čas. Predstavte si to ako vodu z kohútika: prietok (ako rýchlo tečie) je watt, väčšie množstvo vody v kýbli po určitom čase je kilowatthodina.
Ako sa to prepočíta? Jednoducho: vezmite príkon spotrebiča vo wattoch a vynásobte ho časom v hodinách – napríklad 100 W príkon spotrebiča x 15 hodín chodu spotrebiča = spotreba 1 500 W. Keďže 1 kilowatt (kW) je 1 000 wattov, na konci to podelíte tisícom a dostanete kWh – v našom príklade teda → 1,5 kWh.
- Ak má spotrebič príkon 1 000 W (1 kW) a beží 1 hodinu, tak minie → 1 kWh.
- Ak žiarovka 60 W svieti 10 hodín, minie 60 W × 10 hodín = 600 Wh, teda → 0,6 kWh.
- Ak kanvica 2 000 W vrie 3 minúty (to je 0,05 hodiny), minie 2 000 W × 0,05 hodiny = 100 Wh, čiže → 0,1 kWh.
A to je celé kúzlo: kWh je číslo, ktoré hovorí, koľko energie sa skutočne spotrebovalo za hodinu. Práve za kWh vám dodávateľ účtuje elektrinu na faktúre, preto nám na domáce počítanie úplne stačí poznať kilowatty (príkon) a čas. Vyššie merné jednotky (MWh, GWh, atď.) nám teraz poznať netreba – pre bežný život v domácnosti je najpraktickejšia práve kWh.
Príkon / výkon spotrebiča
Príkon a výkon spotrebiča – aký je v tom rozdiel? Poďme to povedať úplne jednoducho. Príkon je to, koľko si spotrebič berie zo zásuvky (vo wattoch – W). Užitočný výkon je to, čo z toho naozaj dostanete ako efekt – teplo, ohrev, saciu silu, rýchlosť otáčok, svetlo… Medzi týmito dvoma číslami býva rozdiel, lebo časť energie sa stratí na odpore a vzniknutom teple súčiastok, motorov či elektroniky (a pod.).
Ako to vyzerá na príkladoch:
- Mikrovlnka: na štítku môže mať príkon 1200 W, ale „mikrovlnný výkon“ (t. j. čo ide priamo do jedla) napr. 800 W. Zvyšok sa „rozplynie“ ako teplo v magnetróne a elektronike. Preto vidíte dve čísla – vyššie (príkon) a nižšie (užitočný výkon ohrevu).
- Rýchlovarná kanvica: 1800-2200 W príkonu a takmer všetko sa mení na teplo vo vode. Tu je rozdiel medzi príkonom a užitočným efektom malý – preto je kanvica rýchla, ale energeticky „silná“.
- Vysávač: často má 700-900 W príkonu, no to, čo vás zaujíma, je sacia účinnosť. Dva vysávače s rovnakým príkonom nemusia ťahať rovnako – záleží na motore, prúdení vzduchu, tryskách a tesneniach. Čiže vyšší príkon ≠ automaticky lepšie vysávanie.
- Televízor: uvádza sa najmä príkon (napr. 60-150 W podľa veľkosti uhlopriečky a aktuálneho jasu). „Užitočný výkon“ tu nedáva zmysel – nejde o teplo či mechanickú prácu, ale o obraz. Dôležité je vedieť, že príkon kolíše (tmavá scéna „žerie“ menej než veľmi jasná).
- Chladnička: kompresor pri zapnutí môže brať napr. 70-120 W, nebeží však stále – zapína a vypína sa podľa teploty. Preto sa pri chladničkách oplatí riadiť ročnou spotrebou na štítku (napr. 220 kWh/rok), nie okamžitým príkonom.
Zhrnutie: príkon = odber zo zásuvky, užitočný výkon = efekt, ktorý z toho máte. Rozdiel medzi nimi je normálny a vzniká kvôli stratám. Keď teda vidíte na jednom spotrebiči dve odlišné čísla, nie je to chyba – len hovoria o dvoch rôznych veciach.
Ako z príkonu spotrebiča vyčítať orientačnú spotrebu?
Pri stálom odbere je to úplne priamočiare. Ak má zariadenie príkon 500 W a beží 1 hodinu, spotrebuje 0,5 kWh. Ak beží 10 minút, je to 1/6 hodiny, čiže 0,5 × 1/6 = 0,083 kWh (83 Wh). Pri spotrebičoch s premenlivým odberom (TV podľa jasu, chladnička podľa teploty, práčka podľa fázy programu, rôzne zariadenia s invertorovým motorom – napríklad klimatizácia) sa okamžité spotrebované watty neustále menia. Tu je praktické rátať s priemerom: buď zo štítku „ročná spotreba“ (typicky pri chladničkách), alebo si urobiť orientačný odhad podľa bežného používania. Presná predpoveď minúta-po-minúte sa vypočítať nedá.
Aby sme zo spotrebovaných kWh dostali peniaze, stačí vynásobiť cenou za elektrinu. Použime pre jednoduchosť cenu 0,164 € / 1 kWh. Tu je niekoľko konkrétnych príkladov pre jasnú predstavu:
- Televízor 100 W: za 1 hodinu minie 0,1 kWh ≈ 0,016 €. Za 10 hodín je to 1 kWh ≈ 0,164 €.
- Vysávač 900 W: polhodina vysávania = 0,9 kW × 0,5 hodiny = 0,45 kWh ≈ 0,074 €.
- Mikrovlnka príkon 1200 W: 5 minút ohrevu = 1,2 kW × 0,083 hodiny ≈ 0,10 kWh ≈ 0,016 €.
- Rúra 2 kW: 30 minút pečenia = 1 kWh ≈ 0,164 €; 1 hodina pečenia = 2 kWh ≈ 0,328 €.
- Rýchlovarná kanvica 2000 W: 3 minúty varu = 2 kW × 0,05 hodiny = 0,1 kWh ≈ 0,016 €.
- Chladnička: typický údaj na štítku napr. 220 kWh/rok → 220 kWh × 0,164 € ≈ 36 € ročne. Motor beží cyklicky, preto je ročný údaj najlepšie meradlo.
💡 Ako mi to toto poznanie pomôže pri šetrení elektriny?
Dôležitá vec k úsporám: nemusíte vedieť prepočítať spotrebu každého spotrebiča na eurá.
Stačí mať „cit pre mierku“ – čo je málo a čo je veľa. Keď viete, že váš televízor má príkon 100 W a spotrebuje tak za 10 hodín 1 kWh (čo je približne 0,164 €), viete hneď aj to, že zbytočne zapnutý TV (polovica času) „pre nikoho“ 20 dní do mesiaca spraví ≈ 1,64 € mesačne, teda takmer 20 € ročne (ak ide televízor 20 dní do mesiaca 10 hodín denne a polovicu času je pustený „pre nikoho“). Zrazu má zmysel vypínať ho, keď odchádzate z izby.
Podobne standby 3 W non-stop celý rok znamená 0,003 kW × 8760 h ≈ 26,28 kWh, teda ≈ 4,31 € „len za kontrolku“.
Nie je to o tom prestať elektrické spotrebiče používať – veď ich máme, lebo ich potrebujeme. Pointou šetrenia je optimalizácia času: variť efektívne, nenechávať prázdnu rúru dlho rozohriatu, televízor nech nejde „pre nikoho“, počítač uspať, keď sa nepracuje.
Aby ste sa v príkone spotrebičov vedeli rýchlo zorientovať, stačí pár jednoduchých pravidiel:
- Spotrebič s príkonom okolo 50-150 W (TV, notebook, LED osvetlenie) je nízka až stredná liga – ušetríte hlavne počtom hodín používania elektrického spotrebiča.
- Spotrebič s príkonom okolo 1000-2000 W (kanvica, rúra, ohrievač) je „silný hráč“ – aj krátky čas používania niečo stojí, preto má zmysel jeho používanie načasovať a nenechávať bežať elektrický spotrebič zbytočne.
- A pri spotrebičoch s cyklami (chladnička, mraznička, klimatizácia) sa riaďte ročne udávanou spotrebou na štítku – tam je to „spriemerované“ do priemerného reálneho života.
Nie je cieľom, aby z nás boli elektrikári. Dôležité je vedieť si príkon elektrického spotrebiča predstaviť. Keď vidíte na štítku chladničky „XY kWh/rok“, vynásobte to cenou za 1 kWh (napr. 0,164 €) a za pár sekúnd máte odhad ročnej spotreby v eurách. Keď čítate, že spotrebič má príkon 400 W, v hlave si poviete: „to je 0,4 kW → za hodinu 0,4 kWh → asi 7 centov“. Odrazu viete porovnať dve riešenia a vybrať to, ktoré dáva väčší zmysel pre vašu peňaženku.
Tak prečo sa oplatí vedieť, čo je to kWh? Lebo je to malý základ, vďaka ktorému sa nestratíte v číslach. kWh vám povie, koľko energie spotrebič „zje“; keď ju vynásobíte cenou, dostanete sumu v eurách. A keď viete, koľko to stojí, viete ovplyvniť jeho používanie – skrátiť čas, znížiť jas, vypnúť standby, lepšie plánovať. Spotreba potom nie je len „nejaké číslo s koncovkou kWh“, ale konkrétny účet, ktorý viete držať na uzde.
