Kreditka ako pomocník, nie pán: kedy ju vytiahnuť a ako s ňou neskĺznuť do dlhov

Kreditná karta je jednoducho povedané úver v plastovej kartičke. Banka vám pridelí limit, z ktorého môžete platiť u obchodníkov, na internete aj vyberať hotovosť. Čokoľvek miniete, je požičané – nie peniaze z vášho bežného účtu. Ide o tzv. revolving: splácaním si limit znovu uvoľňujete a môžete ho opäť čerpať. Dôležitá pravda ale hneď na začiatok: kreditky majú spravidla vysoké úroky – bežne dvojciferné ročné sadzby. Dlžobu môžete vyrovnávať postupne, alebo ju čo najskôr zaplatiť celú naraz. Druhá možnosť je vždy najlacnejšia – v správnom nastavení aj úplne bez úrokov.

Chuť rýchlo zaplatiť kreditkou? Nanuk zamestná prsty, schladí nervy a nákup pokojne počká. 🍦

Najväčšou výhodou kreditných kariet je bezúročné obdobie. Každá banka ho má nastavené trochu inak, podstata je rovnaká: ak do dňa splatnosti uhradíte sumu celú (vrátane poplatkov), úrok je nulový. Keď to nestihnete, dlh sa začne úročiť od dátumu a sadzby uvedenej v zmluve. K tomu sa pridávajú aj iné benefity kreditnej karty: odmeny z nákupov, poistenia pri cestovaní, poistenie nákupu proti poškodeniu či krádeži, predĺžené záruky, asistenčné služby a – pri nákupoch na internete veľmi dôležité – možnosť vrátenia peňazí pri podvode či nedodanom tovare. A áno, kreditka je zároveň použiteľná rezerva na nečakané výdavky: pokazený spotrebič týždeň pred výplatou, rýchla oprava auta, záloha v hoteli. Pointa však vždy stojí na tom istom: využiť bezúročné okno a dlh včas vrátiť.

Tu sa zároveň skrýva ale aj najväčšie riziko. Kreditná karta pôsobí ako „voľne dostupné“ peniaze – jediné pomyslenie, jediný dotyk kreditnej karty a tovar je váš. Ak sa z rezervy stane nástroj na impulzívne míňanie s myšlienkou „potom to zaplatím“, môže to otvoriť dvere do dlhovej pasce. Typický scenár vyzerá takto: na kreditke je nedoplatený zostatok, nabiehajú úroky, človek zaplatí iba minimum, zvyšok sa presunie do ďalšieho mesiaca, do toho pribudnú nové nákupy. Po čase je karta stále prázdna, peniaze mesačne odchádzajú na splátky a zároveň sa opäť míňajú na impulzívne nákupy. Žiaľ, často sa takáto situácia „dorieši“ len vyplatením celej kreditky ďalším úverom. A to je presne kruh, do ktorého sa nechcete dostať.

Ďalší problém je psychologický. S kreditkou ľahšie kupujeme veci, ktoré nepotrebujeme: akcie, „posledné kusy“, rýchle online radosti večer pri seriáli. Keď sa po mesiacoch konečne podarí dlh splatiť, cyklus sa rozbehne odznova. Paradoxne tak môžeme míňať aj stovky eur ročne len na úrokoch a poplatkoch za veci, ktoré možno ani nepotrebujeme. Samotná karta za to nemôže – problém je v spôsobe jej používania.

Rozumné používanie kreditky vyzerá inak. Predstavte si ju ako nástroj pohodlia a ochrany, nie ako zdroj dodatočných peňazí. Na nákup školských potrieb je praktická, ak viete, že sumu vyrovnáte v najbližšom cykle alebo najneskôr v tom ďalšom; na rezerváciu hotela; pri online nákupe drahšieho spotrebiča sa zíde kombinácia ochrany nákupu a predĺženej záruky. Ďalšie dobré príklady z bežného života? Letecká alebo vlaková doprava pri výhodnej cene – zaplatím dnes, ale v deň splatnosti uhradím celú sumu; nutná oprava auta, ktorá by inak zhltla hotovosť – kreditku použijem a hneď si nastavím pripomienku úhrady celej dlžnej sumy; a predplatné služieb, pri ktorých sledujem využitie – ak sa nevyužíva, vďaka kreditke a kalendárovej pripomienke ho viem rýchlo zrušiť bez rizika priamo z bežného účtu.

Aby karta slúžila vám (nie naopak), platí pár pevných zásad, na ktoré sa oplatí myslieť. Po prvé: vždy, keď to len trochu ide, plaťte v deň splatnosti celý vyúčtovaný zostatok. Po druhé: kreditka nie je vhodná na výber hotovosti – poplatky pri tejto transakcii sú vysoké. Po tretie: sledujte si zostávajúci úverový limit na kreditnej karte a prispôsobte ho realite – ako rýchlo viete dlžný zostatok vyrovnať. Po štvrté: vyhnite sa mesačným „minimálnym splátkam“ kreditnej karty. Minimálna splátka je poistka pred omeškaním, nie stratégia splácania; pri zostatku 1 000 € a vysokej ročnej úrokovej sadzbe zaplatíte na úrokoch aj desiatky eur mesačne a dlh sa ťahá zbytočne dlho. Po piate: používajte kartu plánovane – ideálne na nákupy, ktoré by ste urobili tak či tak, len ich cez kreditku kúpite kvôli bonusom a ochrane. Impulzné „chcem to hneď“ nechajte prejsť cez jednoduchý test: potrebujem to? koľkokrát to použijem? budem mať peniaze na plnú úhradu do dňa splatnosti?

Kreditnú kartu si tak nastavíte ako decentnú zálohu. Je jedno, či má finančný rámec 500 € alebo 3 000 €. Podstatné je, aby ste rýchlosť použitia vedome spomalili. Dve malé pravidlá fungujú skvelo: nakupujem kreditkou iba vtedy, ak už dnes viem, z ktorých peňazí to o pár týždňov uhradím; a ak je nákup neplánovaný, nechám si minimálne 24 hodín na rozmyslenie. V praxi to znamená menej „impulzívnych“ klikov a viac nákupov, ktoré dávajú zmysel. Kreditka sa tak zmení z pokušiteľa na poslušného pomocníka: prinesie benefity, ochráni nákupy, pomôže preklenúť krátku dieru v rozpočte – a pritom vás nestojí na úrokoch takmer nič.

Na záver malé triezve zhodnotenie: nie sme proti kreditkám, práve naopak. Správne používaná kreditná karta vie uľahčiť život. Zaplatiť školské potreby a zostatok vyrovnať v bezúročnom období? Skvelé. Zarezervovať si ubytovanie bez toho, aby ste blokovali hotovosť na bežnom účte? Praktické. Zaplatiť online za drahší spotrebič s istotou, že pri nedodaní viete žiadať vrátenie peňazí cez banku? Rozumné – ak viete dlh vyrovnať načas. Kreditka je v poriadku, keď ju sprevádzajú dve otázky: „Naozaj to teraz potrebujem?“ a „Mám peniaze na to, aby som to o pár týždňov zaplatil celé?“ Ak sú odpovede áno a áno, tak používanie kreditnej karty je rozumné, bezpečné a takmer bez úrokov.

A ak vás niekedy budú prsty svrbieť nedočkavosťou – ako po karte siahnuť a „len to rýchlo zaplatiť“, skúste ekologicko-finančnú fintu: kúpte si radšej nanuk. Prsty budú držať nanuk namiesto kreditky, nervy sa schladia a nákup, ktorý „nemôže počkať“, zrazu pokojne počká. 🍦

Úvodné fotoAI - Flux 1.0
Martin Bartoš
Mám jedno dieťa a manželku, s ktorou sa snažíme viesť život tak, aby sme viac času trávili spolu a menej naháňali veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme. Som presvedčený, že šetrenie nemusí byť o odopieraní si, ale skôr o rozumnom prístupe k tomu, čo už máme.

Mohlo by vás zaujímať

Prečítajte si aj