Mraznička je v boji proti plytvaniu jedlom silný spojenec. Vie predĺžiť život potravinám, pomôcť využiť sezónne úrody aj akciové nákupy a vďaka tomu šetriť peniaze. Má to však jedno „ale“: ak nakúpime veľa len preto, že je to lacné, a potom veci skladujeme v mrazničke neúmerne dlho alebo nesprávne, kvalita klesá, chuť mizne a jedlo končí v koši. Výsledok? Namiesto úspory prerobíme – potravina síce stála málo, ale ak skončí v odpade, je to najdrahší nákup zo všetkých. Poďme si preto prakticky a bez prikrášľovania povedať, čo sa oplatí mraziť, čo radšej nie, ako dlho a ako na to, aby mraznička skutočne šetrila.
Mraznička šetrí peniaze len vtedy, keď je posledným krokom plánu – nie prvým impulzom pri regáli.
Mrazenie samo o sebe jedlo „nekazí“ – zastaví rozmnožovanie mikroorganizmov a spomalí chemické procesy. Nezastaví však pôsobenie času na kvalitu. Po mesiacoch v mrazničke prichádza na scénu tzv. omrzlina: potravina dehydruje, vysychá, mení sa jej štruktúra a chuť. Deje sa to najmä vtedy, keď je zle zabalená. Pravidlo číslo jeden preto znie: mraziť s rozumom, v porciách, vzduchotesne a s dátumom. Najľahšie sa mrazia potraviny, ktoré majú vyšší obsah tuku alebo sú už tepelne spracované. Horšie dopadnú potraviny s veľmi vysokým obsahom vody či krehkou štruktúrou – po rozmrazení sú vodnaté, rozpadnuté, „gumové“. A úplne nevhodné je mraziť niektoré špecifické potraviny, ktoré zmenu teploty jednoducho neznášajú. V praxi to znamená vedieť rozlíšiť tri kategórie: 1. určite áno, 2. kompromisy a 3. radšej nie.
- Medzi „určite áno“ patria surové mäso, hydina a väčšina rýb – za predpokladu, že ich rozdelíte na porcie, zabalíte bez vzduchu a uložíte do najchladnejšej časti mrazničky (ideálne -18 °C a menej). Kvalitu si najlepšie udrží chudé mäso a biele ryby; mastnejšie ryby (losos, makrela) majú kratšie „okno“, pretože tuk rýchlejšie žltne. Výborne sa mrazia aj hotové omáčky, vývary a polievky (bez smotany), pečivo rozdelené na kúsky, maslo, lístkové cesto, bylinky nasekané s trochou oleja vo formičke na ľad, strukoviny po uvarení, uvarená ryža a väčšina ovocia určeného do koláčov či smoothie. Ovocie je dobré najprv rozložiť v jednej vrstve, predmraziť a až potom presypať do vrecka – neprilepí sa dokopy a dá sa dávkovať.
- Kompromisy sú potraviny, ktoré po rozmrazení menia textúru, no stále sa dajú dobre využiť v teplej kuchyni. Typickým príkladom sú paradajky – celé a čerstvé po rozmrazení nie sú ideálne do šalátu, ale do omáčky či polievky výborné. Podobne je na tom tvaroh a tvrdé syry: kocka syra sa môže lámať a drobiť, no nastrúhaný syr sa mrazí skvele a do zapekaných jedál je ako stvorený. Mlieko sa po rozmrazení môže zraziť, ale v palacinkách či pudingu poslúži bez problémov. Hríby sú najlepšie krátko orestované a až potom zmrazené; surové sa po rozmrazení často rozpadávajú. Zelenina s vyšším obsahom vody (cuketa, paprika, karfiol, brokolica) je vhodnejšia blanšírovaná. Po rozmrazení sa hodí skôr do panvice či polievky než do čerstvých šalátov.
- A potom sú tu potraviny, ktoré mrazničku nemilujú vôbec. Listové šaláty a uhorky po rozmrazení väčšinou skončia ako mokrý tieň pôvodnej chrumkavosti. Varené zemiaky majú po rozmrazení sklovitú, vodnatú štruktúru. Smotanové omáčky a jogurty zvyknú po rozmrazení zrazením zmeniť konzistenciu tak, že na priamu konzumáciu už nelákajú (v teplej kuchyni sa však často dajú spotrebovať). A pozor na už raz rozmrazené surové mäso: znovu ho nezmrazujte, ak ste ho tepelne nespracovali.
Ach, tie akciové nákupy..
Kde sa najčastejšie robí chyba? Pri akciových nákupoch. Vidíme skvelú cenu, vezmeme päť balení tej istej veci s tým, že „veď to dám do mrazničky“. O dva mesiace zistíme, že polovicu nevieme nájsť, na zvyšku sa objavili omrzliny, jedno balenie rozmrzlo pri prevoze a kvalita šla dole. Kľúč k úspore je teda plánovanie – nie slepé plnenie zásobníka. Ak kúpite v akcii mäso, rozdeľte ho doma hneď na jednoporcové balíčky, vytlačte vzduch, označte druh, hmotnosť a dátum. Mrazené pečivo krájajte ešte čerstvé na menšie kusy (napríklad chlieb na štvrťky). Vždy si dopredu povedzte, kedy a na čo – potraviny ktoré kupujete v akcii a chcete ich zmraziť použijete – nie „možno sa to zíde“, ale „budúci týždeň kura na paprike, ďalší týždeň vývar“.
Rovnako dôležité je vedieť, ako dlho si ktorá potravina drží dobrú kvalitu. Mäso a hydina chutia najlepšie v horizonte niekoľkých mesiacov: mleté druhy približne tri až štyri mesiace, porciované kuracie či morčacie šesť až deväť, celé kusy červeného mäsa aj dlhšie. Chudé biele ryby sa oplatí spotrebovať do šiestich mesiacov, mastné ryby ideálne do dvoch až troch mesiacov. Pečivo si drží kvalitu dva až tri mesiace, maslo približne pol roka. Ovocie a blanšírovaná zelenina vydržia bežne aj osem až dvanásť mesiacov, no čím skôr ich miniete, tým lepšie chutia. Hotové jedlá, polievky a omáčky je dobré otočiť do dvoch až troch mesiacov. Tieto čísla nie sú zákon, ale rozumná hranica, pri ktorej rozdiel v chuti a vôni ešte nepocítite.
A teraz jeden úplne konkrétny príklad, prečo sa oplatí plánovať namiesto „akciového reflexu“. Povedzme, že kúpite päť balení mletého mäsa, lebo je v akcii o 30 % lacnejšie. Ak dve balenia zabudnete v zadnej časti mrazničky na deväť mesiacov, objavia sa omrzliny, mäso po upečení vyschne a skončí v koši – hoci „papierovo“ ste ušetrili, reálne ste dve balenia vyhodili. Naopak, ak by ste kúpili len tri balenia, hneď ich rozdelili, označili a do troch-štyroch mesiacov spracovali, ušetríte na cene a nič nevyhodíte. Mraznička šetrí peniaze len vtedy, keď je posledným krokom plánu – nie prvým impulzom pri regáli.
Ešte zopár tipov pre šetrenie
Ak chcete, aby mrazenie potravín naozaj šetrilo vaše peniaze, pár jednoduchých návykov urobí zázraky. Potraviny pred mrazením porciujte „na jeden obed/večeru“, nie na gigantické balíky. Baľte potraviny vzduchotesne, vytláčajte vzduch z vreciek, v prípade zeleniny či ovocia využite predmrazenie na tácke v jednej vrstve. Nádoby a vrecká označujte fixkou: čo to je, koľko približne váži a kedy ste to uložili. Nechajte medzi kúskami jedla priestor, aby zamrzli rýchlo; rýchle mrazenie = menšie kryštály = lepšia štruktúra po rozmrazení. Horúce jedlá pred uložením najprv poriadne vychlaďte; mrazničku nepreťažte naraz veľkým objemom teplého. A raz za mesiac spravte „audítorský týždeň mrazničky“, keď budete vedome variť zo zásob. Je to prekvapivo zábavná výzva a pre rozpočet malý sviatok. Dôležitý je aj postup rozmrazovania potravín. Najistejšie je ich rozmrazovať v chladničke – rozmrazenie si treba naplánovať vopred, ale drží to potraviny v bezpečnej teplote. Rýchlejšie môžete potraviny rozmraziť, ak ich vložíte do studenej vody (v uzavretom vrecku, vodu treba pravidelne meniť). Ak vypadne elektrina, neotvárajte mrazničku – plná a dobre izolovaná udrží teplotu prekvapivo dlho.
Mraznička je skvelý nástroj, keď ju používame cielene. Pomáha nakupovať múdro (v akcii berieme to, čo vieme v horizonte pár mesiacov reálne zjesť), chráni pred impulzívnym objednávaním „lebo nič nemáme“. Základ je plán a poriadok: mraziť menšie porcie, správne označovanie, menenie zásob a pravidelné „vyjedanie“ toho, čo je tam už dlhšie. Takto sa z mrazničky stane malá domáca poistka – nie pohrebisko dobrých úmyslov.
Ak by sme si mali odniesť jednu vetu, je to táto: mraziť sa oplatí to, čo viete v blízkej budúcnosti naozaj zjesť a čo mrazenie nepoškodí. Všetko ostatné radšej nechajte v obchode – aj keď je to v akcii. Ušetríte viac, než by ste čakali, a vaša kuchyňa bude dýchať poriadkom namiesto zabudnutých balíčkov v zadnej časti zásuvky mraziaceho boxu.
